Strach, úzkosť, panika

Dôležitou otázkou na objasnenie je častá zámena medzi strachom a úzkosťou, či dokonca inverzia psychofyziologického procesu, ktorý spája vnímanie ohrozujúceho podnetu s fyziologickou reakciou aktivácie organizmu na tento vnem. Strach je vnímanie, ktoré aktivuje fyziologické reakcie, z ktorých najbezprostrednejší je zrýchlenie tepu, dychovej frekvencie a elektro-galvanického reflexu, ktorý aktivuje organizmus rádovo v tisícinách sekundy k akémukoľvek letu alebo boju.

Keď súbor týchto reakcií uchováva sa dlhší čas okamžitej reakcie na podnet úzkosť. Úzkosť preto nie je patologická reakcia, ale prirodzená aktivačná reakcia
subjektu k pocitu ohrozenia. Patologickým sa stáva až vtedy, keď prekročí prah funkčnosti,
vedie organizmus k skutočnému psychofyziologickému náklonu: panike.

Niekedy u jedincov, ktorí opakovane zažili záchvaty paniky, je zdravá aktivácia úzkosti prežívaná so strachom, pretože sa interpretuje ako predohra k psychofyziologickej eskalácii, ktorá vedie k záchvatu paniky.. V iných prípadoch môže byť úzkosť neustále vysoká v dôsledku rôznych typov stresorov.

Jedinec pociťuje permanentný pocit ohrozenia v obave, že stav môže kedykoľvek vypuknúť v panike. Strach a úzkosť sa teda kruhovo ovplyvňujú, jedno je následkom druhého, no účinok sa zase môže zmeniť na príčinu. Rozdiel je však v tom, že ak sa naučíte zvládať strach, ovládate aj úzkosť, zatiaľ čo ak sa pokúsite obmedziť len úzkosť, strach neodstránite. Ako píše známy neurológ Antonio Damasio, ak je človek s patologickým strachom utlmený v jeho úzkostné reakcie, fyziologická aktivácia je blokovaná, ale vnímanie strachu nie je eliminované. Je to ako hodiť niekoho do sadry a potom ho vystaviť hrozivým podnetom; nebude môcť zareagovať, ale bude pociťovať strach (navyše sedácia liekmi prostredníctvom anxiolytík najčastejšie vedie po niekoľkých mesiacoch k paradoxným účinkom, skôr priživuje úzkosť ako ju znižuje).

Môžeme sa naučiť aj relaxačnú techniku: táto, za predpokladu, že ju možno aplikovať na záchvat strachu, riadi moju reakciu, ale nemení moje vnímanie. Výskumná práca v klinickej oblasti na liečbe fobických porúch a záchvatov paniky prispela k rozvoju strategických protokolov krátkej terapie aplikovaných na desiatky tisíc prípadov v každej časti sveta s rozhodne vysokými úspechmi: v r.
viac ako 96 % prípadov dosiahlo úplné vymiznutie poruchy v priebehu niekoľkých mesiacov. To ukazuje, ako efektívne prekonanie zneschopňujúceho strachu a úzkosti za určitým prahom vyžaduje zmenu vo vnímaní subjektu, pokiaľ ide o to, čo je vnímané ako desivé, čo vedie k preskupeniu fyziologických parametrov aktivácie organizmu v rámci funkčných prahov.

Tento stav alebo premena toho, čo je desivé na niečo zvládnuteľné, obnovuje pocit kontroly nad sebou samým a nad okolnosťami, ktorých sa obáva. Okrem toho je mechanizmus úzkosti udržiavaný v rámci prahu, pre ktorý zostáva užitočná a zdravá adaptívna aktivácia na danú situáciu.

George Nardone
(spoluzakladateľ a riaditeľ Centra strategickej terapie)
na základe knihy Strach z rozhodnutí (2014)