KEĎ DIAGNOSTIKA „VYNÁJDE“ CHOROBU

Účel – Tento článok vychádza z konštruktivistického predpokladu, že naša realita je skôr výpočtom než reprezentáciou. Poskytuje konštruktívnu kritiku rigidných psychopatologických klasifikácií používaných v duševnom zdraví, ktoré nakoniec vytvárajú podmienenú sebapotvrdzujúcu realitu.

Dizajn / metodológia / prístup - Navrhuje predstaviť prístup, ktorý sa vzďaľuje od tradičných rigidných kategorizačných definícií duševných porúch ku konštruktivistickej perspektíve, ktorá považuje ľudské problémy za dysfunkčné systémy vnímania a reakcie na realitu.

Zistenia – poskytuje literatúru, ktorá demonštruje, ako ľudia používajú interpretačné nástroje, aby dali svetu okolo seba poriadok a definíciu, no najčastejšie zabúdajú, že všetky ich klasifikácie, teórie, testy a tak ďalej sú len ľudské výmysly. Predstavuje rôzne charakteristické vedecké výskumy, ktoré dokazujú, ako tí, ktorí majú možnosť diagnostikovať duševnú príčetnosť alebo šialenstvo, sú často uväznení vo svojich vlastných teóriách a výslednej diagnostickej praxi.

Originalita/hodnota – Tento článok poukazuje na potrebu nahradiť rigidný deterministický model elastickým a samoopravným konštruktívno-strategickým modelom poznania a intervencie, ktorý zaručuje skutočnú účinnosť a efektívnosť terapie.