Úzkosť a úzkostné poruchy: charakteristika, symptómy a liečba

Som znepokojený! Lakonická fráza, ktorú ľudia ľahko počujú hovoriť v najrozmanitejších prostrediach, ako aj najčastejšie v ordinácii psychoterapeuta. Úzkosť je po depresii najvyhľadávanejším slovom na webe. Psychologické a medicínske odbory ju hojne opisujú v literatúre ako poplachovú reakciu a aj v zdravom rozume znamená napätie, často neustále, kvôli obavám; toto sa stáva patologickým, keď nadobudne všadeprítomný a nekontrolovateľný charakter. Z úzkostných symptómov sa potom stáva úzkostná porucha.

Tento spôsob vnímania reality a reagovania so znepokojením a znepokojením je teraz plnohodnotným psychopatologickým obrazom, ak pretrváva aspoň šesť mesiacov (DSMV) a môže spôsobiť značný stres a značné nepohodlie, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života. Strach môže spôsobiť značné poškodenie v medziľudských, sociálnych a profesionálnych vzťahoch. Vzťahy v pároch často komplikuje porucha.

Myšlienky sú negatívne, katastrofické a môžu vyvolať aj somatické reakcie. Ak je úzkosť nadmerná, príznaky ako:
nepokoj a pocit silného napätia; únava; ťažkosti s koncentráciou; Podráždenosť; svalové napätie; problémy so spánkom, ťažkosti s dýchaním, srdcový rytmus a gastrointestinálny trakt.

Úzkostliví ľudia majú tendenciu neustále monitorovať prostredie pri hľadaní potenciálne nebezpečenstvá pre seba alebo pre najbližších ľudí. Keďže bezprostredné reálne nebezpečenstvo nehrozí, ich obavy sa presúvajú do budúcnosti.
Neustále obavy, aby sa predišlo nebezpečenstvu, má za následok:

1. a) pokus o nefunkčné riešenie, ktorým sa treba vyhnúť:

• nechať sa zaskočiť alebo sa aspoň pripraviť na najhoršie;
• zvýšenie negatívnych emócií súvisiacich s možnosťou, že sa stane niečo, čoho sa obávame;

1. b) pokus o nefunkčné riešenie požiadať o pomoc:

• vyhnúť sa možnosti cítiť sa zle z úzkostnej krízy;

1. c) pokus o dysfunkčné riešenie na potlačenie vlastných reakcií.

Títo ľudia nežijú život v prítomnosti, pretože sú neustále zaujatí myslením ohrozujúcich imaginácií premietaných do budúcnosti a neustále sa snažia vyhnúť situáciám, ktoré považujú za nebezpečné.
Početné štúdie poukázali na koreláciu s fyzickým stavom: najmä s fyzickou bolesťou (napríklad fibromyalgia a chronické reumatické ochorenia), astmou, syndrómom dráždivého čreva. Predstavuje rizikový faktor pri vzniku srdcových ochorení. Príznaky úzkosti sú transverzálne k rôznym psychickým poruchám a najmä k:

• Narušenie attacchi di panico: kde je strach vnímaný ako extrémna hrozba, v eskalácii, v ktorej sa človek bojí svojich vlastných pocitov. Boj proti vlastným reakciám neefektívne zvyšuje reakcie samotné namiesto ich znižovania, čím sa aktivuje nefunkčné zariadenie, ktoré problém udržiava (Nardone G. Panic attack therapy 2016)

• Špecifické fóbie: to znamená nekontrolovateľný strach z kontaktu s obávaným predmetom, ktorému sa človek musí vyhýbať. Na svete je toľko vecí, koľko je vecí, ale tie najrozšírenejšie súvisia s prostredím človeka (fóbie zo zvierat, z výšky, z lietania, agorafóbia atď.), ale nielen (Nardone G. Paura panico fóbie 1993)

• Hypochondria a patofóbia: úzkosť je výsledkom pokusu udržať svoje telo pod kontrolou, generujúc dysfunkčný proces, ktorý generuje nový alarm (Nardone G,. Za hranicami strachu 2000).

• Obsesívno kompulzívna porucha: kde je úzkosť sedovaná patologickými rituálmi (Nardone G., Portelli C. Obsessions, compulsions and manias 2013).

• Vzťahová dynamika: v ktorej je úzkosť produktom obávaného úsudku druhých: strach z toho, že nie je na úrovni; byť odmietnutý; neznalosti sebaovládania a pod. (Muriana E., Verbitz T. Psychopatológia milostného života 2010).

• Posttraumatická stresová porucha: tu úzkosť a/alebo panika sú symptomatické reakcie na traumu, ktoré vymiznú, keď sa porucha vyrieši (Cagnoni F., Milanese R. Cambiare il past 2009).

• depresie: úzkosť je spojená s ťažkosťami s reguláciou emócií a končí, keď sa zrieknutie stane prevládajúcim pokusom o riešenie (Muriana E., Pettenò L., Verbitz T. The faces of depresia 2006).

• Sexuálne poruchy: kde úzkosť z výkonu je často generátorom pretrvávania problému (Nardone G., Rampin M. Keď sa sex stáva problémom 2015).

• Poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia, syndróm zvracania a prejedanie sa): v ktorej sa úzkosť prejavuje jednak ako špecifický strach, jednak ako pokus o kontrolu nad jedlom (Nardone G. Verbitz T., Milanese R. Väzenie jedla 1999).

• Vyššie duševné poruchy (psychózy, hraničné, paranoja a bipolárne poruchy): v ktorom je takmer vždy prítomná úzkosť aj v spojení s bludmi. (Muriana E., Verbitz T., Nardone G. pripravované)

 

VÝSLEDKY ÚČINNOSTI A ÚČINNOSTI KRÁTKE STRATEGICKEJ PSYCHOTERAPIE

Stručná strategická terapia má špecifické protokoly na liečbu úzkosti a porúch, ktoré sú často jej základom, schopné vyriešiť problém s mierou účinnosti a účinnosti vyššou ako ktorákoľvek iná psychoterapia.
Účinnosť vo vzťahu k úplnému zotaveniu z poruchy (ktorá zahŕňa tri následné stretnutia) je v priemere 7 sedení na celé ošetrenie. Na druhej strane, ak uvažujeme o odstránení invalidizujúcej poruchy, resp. uvoľnení symptómov, v celkovom súbore sa to podarilo počas prvých 4 sedení, resp. 2/3 mesiaca od začiatku terapie.
Výsledky účinnosti liečebných protokolov:

• Fóbické a úzkostné poruchy (95 % prípadov)
• Obsedantno-kompulzívne poruchy (89 % prípadov)
• Poruchy príjmu potravy (83 % prípadov)
• Sexuálna dysfunkcia (91 % prípadov)
• Poruchy nálady (82 % prípadov)
• Poruchy detstva a dospievania (82 % prípadov)
• Poruchy závislosti od internetu (80 % prípadov)
• Predpokladaná psychóza, hraničná porucha a porucha osobnosti (77 % prípadov)

Ako možno dobre pochopiť, skutočnosť, že psychopatológie môžu byť rozhodne trpené a pretrvávať roky, neznamená, že terapia musí byť rovnako bolestivá a dlhotrvajúca. So slovami Williama Shakespeara na to radi spomíname "Neexistuje noc, ktorá by nevidela deň".

Dr. Emanuela Muriana, (oficiálna psychoterapeutka a učiteľka Centra strategickej terapie)

BIBLIOGRAFIA:

Cagnoni F., Milanese R. (2009). Zmeňte minulosť. Ponte alle Grazie.
Muriana E., Pettenò L., Verbitz T (2006). Tváre depresie. Ponte alle Grazie.
Muriana E., Verbitz T. (2010) Psychopatológia milostného života. Ponte alle Grazie.
Nardone G. (1993) Strach z panických fóbií. Ponte alle Grazie.
Nardone G. Verbitz T., Milanese R. (1999). Potravinové väznice. Ponte alle Grazie.
Nardone G. (2000) Za hranicami strachu. Ponte alle Grazie.
Nardone G. De Santis G. (2011) Cogito ergo trpím. Ponte alle Grazie.
Nardone G., Portelli C. (2013) Posadnutosti, nutkania a bludy. Ponte alle Grazie.
Nardone G. (2013) Oprav ma ak sa mýlim. Ponte alle Grazie.
Nardone G. (2016) Terapia záchvatov paniky. Ponte alle Grazie.
Watzlawick P, Nardone G. (1997)  Krátka strategická terapia. Ponte alle Grazie.